Veľa zákazníkov sa tak rafinovane nainfikuje neduhom zvaným láska na prvý pohľad a s radosťou autu odpusti i malé neduhy, pri ktorých musíte nahlas vysloviť národnosť tvorcov! Ak by však každý z logických, ergonomických alebo funkčných nedostatkov predstavoval jednu jedinú salonku, Fiat Bravo premenujeme na vianočný stromček.

Na modernú bielu farbu karosérie som si už v redakcii zvykol. Dielo náhody vybraných testovacích modelov je pravdepodobne sezónnou záležitosťou, no novému Bravu vyslovené svedčí. Relatívne dostupné auto, ktoré je nástupcom sedemročného tetrapakového inferna menom Stilo, sa po našich cestách už nejaký ten piatok pohybuje, pohľady okoloidúcich však priťahuje stále. A niet sa čomu čudovať, Fiat sa znovu vrátil k tvarom, ktoré sú vyváženým mixom športového looku a elegancie a po dizajnovej stránke je v čele európskej enklávy nižšej strednej triedy. Predná maska a svetlomety pritom nezaprú inšpiráciu zo superšportových talianskych automobilov predchádzajúcej generácie, na ktoré nadviazalo i nové Punto. Dosť ale bolo ód na radosť, nasadáme.

K prevedeniu a spracovaniu interiéru nemám vážnejšie nedostatky. Veľký panel imitujúci vinil pôsobí solidným dojmom, rovnako ako výborne padnúci kožou potiahnutý volant alebo dvojica kruhových budíkov s decentnou imitáciou chrómu. Taliani to s detailmi vedia a tak sa imitácia chrómu nachádza kdekoľvek sa pozriete: výduchy klimatizácie, rukoväť otvárania prístrojovej dosky, dverí, rámček radiacej páky. Ukážkovým príkladom práce dizajnérov je napr. vnútorné prevedenie zadných dverí. Tak dôkladné, komplikované a mnohými líniami popretkávané dvere neuvidia pasažieri v žiadnej inej nižšej strednej triede. Navyše tu majú k dispozícii osobitný výduch klimatizácie, samozrejme s chromovaným dekorom.

Nežnejšie pohlavie tiež poteší tlačidlo dvojúrovňového posilňovača riadenia, Dualdrive a režimom CITY pre ľahké manévrovanie v meste. Príjemný je tiež posed, ktorý vzhľadom k stavbe vozu automaticky núti k vyššiemu nastaveniu. A teraz trošku na logickú tému, pretože umiestnenie a funkcia niektorých súčastí interiéru nás niekedy nenechala chladnými. Odkladacia skrinka je uložená prekliate nízko, po jej otvorení zostane medzi sedadlom a dvierkami max. 7 cm, čo je primálo aj na veľmi zaryté anorektičky. Vyššie umiestnenie by si tiež zaslúžilo ovládanie klimatizácie, po ktoré musíte tápať do hĺbky stredového panelu, rovnako ako ovládače tlačidiel vyhrievania sedadiel umiestnené medzi ručnou brzdou a sedadlom, ktorými však tento model nedisponoval. Plejáda ergonomických faux-pas však nekončí. Ovládanie rádia na volante - hlasitosť korigujete ľavou rukou, zmenu pesničky pravou, záhadou je tiež takmer nulový príjem FM prijímača, kvalitu zvuku však chválime. Absolútne prvenstvo v našej ankete získava ovládanie sklonu svetlometov umiestnené na stredovom paneli.

Z ergonomických nedostatkov by som tiež vypichol zúfalo lacný plastový zvuk ovládania smerových svetiel a stieračov. Podľa bývalého dizajnéra nemenovanej automobilky je však malý detail súčasťou cenovej politiky značky. Zatiaľ čo v minulosti si museli i tie najdrahšie modely talianskeho koncernu vystačiť s páčkami z najnižších modelov, iné konglomeráty nato idú opačnou cestou. Ovládanie, ktoré nájdete v Pole musí vyhovovať i majiteľovi Passatu.

Bravo však ponúka aj niekoľko príjemných prekvapení. Nájdete tu deaktiváciu ASR (antislip regulation), AQS (kontrolka poruchy vonkajšieho osvetlenia) alebo funkciu Follow me home - niekoľkonásobným pritiahnutím páčky svetiel po vypnutí motora si prednými svetlometmi vysvietite cestu na 30 až 210 sekúnd.

Motorizzazione

Fiat Bravo je k dispozícii s tromi benzínovými a štyrmi naftovými motormi. My sme mali k dispozícii najslabší diesel 1.6 Multijet s výkonom 105 k pri 4.000 ot./min. (rovnaký motor je k dispozícii aj vo výkonovej verzii 120 k). Nie príliš žiarivý papierový výkon hravo zatieni 290 Nm, ktoré sú k dispozícii už od 1.500 ot./min. Bravo s ním na stovku akceleruje za 11.3 s, pričom dosiahne maximálnu rýchlosť 187 km/h. Motoru však svedčí pokojná a plynulá jazda, pri ktorej sa vám odmení príjemnou spotrebou. Po meste sa nie je problém pohybovať za 5.5 l/100 km, udávaných 4.1 l/100 km mimo mesta však považujeme za trošku optimistických. Teraz by sme radi napísali, že sa motor vyznačuje tichým chodom a takmer nevibruje, nie je to však celkom pravda. Do volantu sa prenášajú jemné vibrácie a zvukový prejav tiež nie je najpríjemnejší. Na diaľnici je však motor prekvapivo tichý a svižný, pri rýchlostnom limite točí 2.300 ot./min. Možno vám to príde ako absurdný detail, ale na meranie času, kým auto začne kúriť sme nepoužili hodinky, ale kalendár. Akákoľvek mestská vzdialenosť sa tak nesie v znamení zimy a šoférovania v rukaviciach.

Podvozok je naladený tvrdšie, zuby si na ňom nevylámete, ale od plavnej jazdy má vyslovene ďaleko. Výhodou je však suverénne držanie stopy v zákrutách a minimálne náklony karosérie. V nižšej strednej triede by som však očakával letmé zameranie sa na rodinu. Na hrane priľnavosti s ním drvivá väčšina majiteľov jazdiť nebude.

Risultato

Fiat Bravo je auto pre ľudí, ktorí majú radi dizajn, pekné veci a pritom im nevadí stráviť už tretiu dovolenku po sebe v severotalianskom Lignano Sabbiadoro. 105 dieselových koní príde zákazníkov na 13.930 €, cena základnej, 90-koňovej benzínovej jednotky je ešte o 1.660 € nižšia. Rozumnou voľbou je tiež preplňovaná jednotka 1.4 T-Jet s výkonom 120 k a cenovkou začínajúcou na sume 14.590 €.

Autor: Ladislav Holop