Skúste spamäti vymenovať desať krajín, v ktorých sa jazdí vľavo. Máte s tým malý problém? Nie ste samy! Väčšina ľudí je totiž presvedčená, že jazda vľavo je výsadou Veľkej Británie, Írska, Austrálie, Nového Zélandu a Japonska. Nie je to však pravda! Wikipédia momentálne uvádza až 74 (!) krajín s pravostranným riadením. Medzi ne patria štáty bývalých britských kolónií, ale i ázijské krajiny Hong Kong, India, Indonézia, Thajsko a prakticky všetky štáty juhozápadnej Afriky.

Nie je tomu však až tak dávno, čo prvé automobily na území Československa, Maďarska alebo Rakúska jazdili vľavo. Prvé dohovory o „zjednotení Európy" prišli s parížskou konferenciou v roku 1926. Záväzné nariadenie o jazdení vpravo malo vstúpiť do platnosti 1. mája 1939. Nariadenie však paradoxne urýchlila druhá svetová vojna a Hitler, ktorý obsadil sudetské oblasti. O niekoľko týždňov tomu bude presne 71 rokov, čo na našom území vstúpilo do platnosti nariadenie o jazde vpravo.

Aj napriek tomu, že bývalé Československo, bolo jedno jednou z posledných krajín s prechodom na ľavostranné riadenie, primát poslednej európskej lastovičky drží severské Švédsko, ktoré s atribútom inakosti bojovalo do konca 60-tych rokov. Tlak domácich výrobcov automobiliek, Saab a Volvo a domácej vlády vyústil do referenda (1955), v ktorom drvivá väčšina občanov rozhodla o zmene smeru jazdy. Švédsky parlament prijal legislatívu o zmene v roku 1963, záväzné nariadenie začalo platiť v nedeľu 3.septembra 1967 o 17:00. Extrémne vysoký počet dopravných nehôd, ktoré zmena prinášala, viedol k dočasnému zníženiu rýchlostných limitov.

Keďže každému Slovákovi pracuje na britských ostrovoch štvrtina rodiny a polovica kamarátov, pripomenieme si základné princípy na ktoré by ste si mali dávať pozor pri jazde v jednej z 34% krajín sveta s ľavostranným trafikom. Nie, žeby bolo šoférovanie na tej „nesprávnej" strane komplikované, chce to však cvik a čas zvyknúť si na odlišné pravidlá, rozpráva Zuzana, ktorá v pracuje v Londýne už štvrtý rok: „Na začiatku to chce prekonať tú hlboko zakorenenú silu zvyku, ktorú som si doniesla z domu. Na pravidlo, kto dáva komu prednosť som si našťastie zvykla pomerne rýchlo, rovnako ako na prehodené ovládanie smeroviek a stierača." Otázkou zvyku je tiež ovládanie manuálnej prevodovky, prevody sú našťastie poskladané v rovnakej schéme, ako v „klasických" automobiloch. Najväčším paradoxom je podľa Zuzany návrat na Slovensko: „Najväčší problém mám s jazdou na Slovensku. Človek sa rýchlo adaptuje na nové prostredie a „prehodiť výhybky" potom nie je také jednoduché, akoby sa mohlo zdať.

Ušetrení nie sú ani chodci, ktorí sa pri prechádzaní cesty podvedome pozerajú vľavo. „Našťastie, väčšina prechodov pre chodcov anglickej metropoly, je označená nápisom, ktorý vám pripomenie, do ktorej strany sa máte pozerať," spomína Martin na výlet v Londýne. „Do Londýna každoročne príde neuveriteľné množstvo návštevníkov, ktorí na tieto cesty nie sú zvyknutí. Briti však našťastie myslia aj na nich a prechody označia jednoduchými „Look left" a „Look right". Pomáhalo mi to neustále, verím, že mnohým ľuďom to zachránilo i život," dodáva.

Autor: Ladislav Holop