Testácie sa dokopy zúčastnilo päť automobilov a jedna motorka. Všetky podstúpili podrobnú prehliadku podobnú klasickej STK, kde sa meral účinok bŕzd na oboch nápravách a nastavenie svetlometov, vzhľadom na vek vozidiel sa samozrejme nemeralo množstvo výfukových emisii. Okrem základného merania sa však išlo výrazne do hĺbky. Tí, ktorí chcú prihlásiť vozidlo na veteránske značky tomu musia prispôsobiť aj jeho stav. Nestačí mať všetko v perfektnom stave. Význam sa kladie aj na originalitu a pôvodnosť stavu. Bohužiaľ mnohé historické vozy vplyvom času a poruchám podľahnú nechceným úpravám nevyhnutným k udržaniu v pojazdnom stave. Človek, ktorý neskôr takéto auto reštauruje preto musí čo najviac dodržať pôvodnosť a originalitu. Reštaurovanie sa tak stáva behom na dlhé trate. Nestačí niečo vybrať, premaľovať a uložiť späť. Mnohokrát ide o nekonečné hľadanie a zháňanie dielov, ktoré sa desaťročia nevyrábajú. Ak navyše rekonštruujete vozidlo zahraničnej (či nebodaj americkej) výroby, máte pri zháňaní dielov o zábavu postarané, to je však téma, ku ktorej sa v budúcnosti ešte vrátime.
Teraz späť k prehliadkam. Počnúc klasickým britským roadsterom sa jej podrobil tiež Chevrolet Master z roku 1940 nasledovaný Citroenom 15CV. Aj napriek svojmu veku, trjica absolvovala všetky merania. Pri každom voze nechýbalo ani podrobné prezretie podvozka. Ďalším, tentoraz dvojstopovým vozidlom bola francúzska motorka Magnat-Debon 125 z roku 1953. Raritnému štvortaktu (pri objeme 125 cm³ je štvortakt skutočne ojedinelý) po trištvrte roka trvajúcej rekonštrukcii nebolo treba vytýkať prakticky nič. Podľa predsedu komisie to bolo to najlepšie čo sa tam daný deň ukázalo.
Ako posledné vozidlo sa predviedol najstarší účastník, Tatra z 20-tych rokov minulého storočia. Po chvíľkových problémoch s motorom úspešne absolvoval celú prehliadku. Dvaja páni ho podľa svojich tvrdení reštaurovali celé dva roky.
O tom, že úspešné prejdenie a udelenie značky deklarujúcej historické vozidlo nie je samozrejmosť sa presvedčil aj posledný pán, ktorý na atest prišiel s Jaguarom typ-E mk.2 z roku 1969 (model 1970) dovezeným až z Kalifornie. Automobil zvonku síce pôsobil pomerne zachovalo (nový lak auto dostalo podľa tvrdení majiteľa pred 10 rokmi), no nevábne pôsobiaci interiér a motorový priestor mal ďaleko od 100% stavu.
Toto auto bolo evidentne vhodné na relatívne menej náročnú (výborný stav karosérie, pravidelný značkový servis), no kompletnú rekonštrukciu. Majiteľ ho pravdepodobne nevedel prihlásiť na klasické značky a tak to skúsil na tie veteránske, neuvedomujúc si, aký technický stav vozidla to obnáša.
Aj keď sobotné „podujatie" vzhľadom na nízky počet účastníkov (šesť vozidiel a približne desať účastníkov) zabralo relatívne veľa času (približne štyri hodiny), nieslo sa vo veľmi príjemnej a priateľskej atmosfére. Tí, ktorí sa ešte nepoznali si vymenili cenné poznatky a kontakty a obohatili svet historických vozidiel o ďalšie cenné kúsky. Odmenou im budú víkendové jazdy a účasť na prehliadkach, ktorú im môže každý závidieť.
Dodatok: Cena za otypovanie vozidla na veteránske značky je 150 eur, v prípade členstva v klube historických vozidiel je táto cena znížená na polovicu. Stav vozidla s minimálnym vekom 25 rokov a staršie sa musí vyhnúť akýmkoľvek modifikáciám, zmenám alebo úpravám. Pokiaľ sa predsa uskutočnia, mali by odrážať dobu, v ktorej bolo vozidlo využívané.
Autor: Ladislav Holop
